CIEĽOVÁ SKUPINA:
ZŠ

CIEĽ:
Prispieť k zvýšeniu povedomia o negatívnych dopadoch vojny a k zvýšeniu empatického spolucítenia s osobami zasiahnutými vojnou.

AKTIVITA:
Vedúci prečíta nasledovný úryvok z novín:
Ukrajina: Volám sa Sasha, mám 12 rokov. V auguste 2016 som bicykloval okolo domu, keď guľka zasiahla môj členok. „Niekde v diaľke sa strieľalo. Nepočul som žiadnu guľku letieť okolo mňa. Predtým som sa chcel stať slávnym futbalistom.“ Jeho škola je otvorená iba trikrát do týždňa. Všetky hodiny sú skrátené na 20 minút. Predtým bolo v jeho triede 20 študentov, teraz ich počet klesol na 10, pretože všetky rodiny utekajú v nádeji, že niekde inde nájdu bezpečie.
Následne vedúci vyzve deti k aktivite:
Vyberte si jednu nohu, na ktorú sa počas celej aktivity nesmiete postaviť a splňte tieto úlohy:
Zaviažte si rozviazanú šnúrku na topánkach na „zdravej“ nohe (tá, na ktorej deti stoja) bez toho, aby ste si sadli.
Vyneste spolu smetný kôš, ale stúpať môžete len na „zdravú“ nohu.
Zoraďte sa vedľa seba v poradí od toho, kto má najväčšiu veľkosť nohy.

REFLEXIA, DISKUSIA:
Aké obmedzenia môžu zažívať deti, žijúce v krajine, v ktorej prebieha vojna?
Čo ste si uvedomili v súvislosti s článkom pri aktivite, v ktorej ste nemohli používať jednu nohu?
Čo všetko musia ľudia žijúci v krajine, v ktorej prebieha vojna, robiť inak?
Aké tri veci by boli pre vás najdôležitejšie, keby ste žili v krajine, v ktorej prebieha vojna? Prečo?
Aké tri veci by vám najviac chýbali, keby ste boli dlhý čas ukrytý v pivnici alebo v kryte?
Aké tri veci pomáhajú podľa vás vytvárať pokoj?
Za aké tri veci ste vďační v poslednej dobe?

PODKLAD PRE VEDÚCEHO K TÉME:
Vedúci môže pokračovať otázkami/úlohami:
Skúste zistiť, kto z vás zvykne ráno vstávať najskôr.
Skúste zistiť, kto z vás zvykne chodievať prvý na stretnutia.
Niekedy môže byť pre nás náročné vstať na prvú hodinu. Niekedy nám môže prekážať, že vyučovacia hodina trvá 45 minút. Niekedy nám môžu naši spolužiaci liezť na nervy. Možno sme si niekedy pomysleli, že škola by nám nikdy nechýbala a ani spolužiaci. Ak by sme však zažili to, čo Sasha, možno by sme zmenili názor. Jemu jedna guľka zmenila celú budúcnosť, profesionálnym futbalistom sa už nestane. Sasha si tiež myslel, že vojna ho nikdy nezastihne, ale stalo sa. Už len vyjsť z domu je pre neho veľmi nebezpečné. My si tiež možno myslíme, že vojna nás nikdy nezastihne, ale nemusí to tak byť. Mali by sme sa preto snažiť o pokoj, vážiť si všetko čo máme, prekonať sa, ak nám je aj niečo nepríjemné, pretože naše nepríjemnosti sú len malým zlomkom toho, čo musia prežívať ľudia vo vojne, s ktorými by sme mali súcitiť a povzbudzovať ich k nádejí.

KATECHÉZA:
„Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.“ (Mt 5, 4)
Plačúcich môžu predstavovať napríklad osoby, ktoré trpia vojnou, prípadne tých, ktorí s týmito osobami súcitia. Je ale dobré plakať? Existujú dva druhy plaču/smútku:
1. Smútok, ktorý stratil nádej, ktorý už neverí v pravdu, lásku, a preto zvnútra rozkladá a ničí človeka (beznádeje, depresie…).
2. Smútok, ktorý pochádza z otrasu pravdou a ktorý privádza človeka k obráteniu, k odporu voči zlu. Takýto smútok uzdravuje, lebo nanovo učí človeka dúfať a milovať (plač nad nespravodlivosťou, nad svojimi hriechmi…).
Príkladom prvého smútku je Judáš, ktorý zdesený nad vlastným pádom sa neodvažuje viac dúfať a v zúfalstve sa obesí. Príkladom druhého smútku je Peter, ktorý sa pri Pánovom láskyplnom pohľade, po zrade, ktorú vykonal, pustí do plaču, ktorý ho uzdraví. Môžeme sa pozrieť ešte na jeden príklad takéhoto zdrvujúceho smútku. Mária a ďalší prítomní pod krížom na Golgote. Malá skupinka ľudí, ktorí zostali Ježišovi verní aj v tak ťažkej chvíli. Nemôžu toto „nešťastie“ (Ježišovo utrpenie) zmeniť, no svojim súcitným utrpením sa zaraďujú na stranu odsúdeného a vo vnútri trpia spolu s ním. Kto nedáva svojmu srdcu zatvrdnúť pred bolesťou, pred núdzou druhého, kto neotvorí svoju dušu zlému (aby začal bojovať s nenávisťou alebo aby nenávidel útočníka), no radšej trpí pod jeho zdanlivou mocou a takto prenecháva právo pravde a Bohu, ten je tým blahoslaveným plačúcim, ktorý bude potešený.
Isteže nás nechce toto blahoslavenstvo povzbudiť len k tomu, aby som nad biedou vo svete iba plakal (aj keď aj to niekedy treba k tomu, aby to pohlo moje vnútro). Mám sa snažiť všemožne rôznymi prostriedkami, ktoré sú hodné synov a dcér Boha bojovať za pravdu a spravodlivosť. Nie bojovať s nenávisťou a zbraňami. Ako napríklad Peter, keď chce brániť Pána Ježiša v Getsemanskej záhrade. Pán Ježiš mu nepovie: „Vďaka za to, že ma brániš“, ale naopak útočníka s odťatým uchom uzdraví a Petra pokarhá.

POMÔCKY:
Smetný kôš v miestnosti, šnurovacie topánky na nohách detí

ZDROJ:
https://www.webnoviny.sk/na-bolest-z-vojny-nikdy-nezabudnu/

https://www.mojakomunita.sk/web/farnost-mutne/novinky/-/blogs/blahoslaveni-placuci-lebo-oni-budu-poteseni-

Sväté písmo